Meranie teploty na pracovisku: ako a kde merať správne

Teplota na pracovisku ovplyvňuje pracovné podmienky aj zdravie zamestnancov. Ak je však v kancelárii, hale alebo prevádzke príliš teplo či chladno, nestačí automaticky odčítať údaj z teplomera na stene a porovnať ho s jedným univerzálnym limitom.

Stručná odpoveď: Teplotu treba sledovať na mieste, ktoré reprezentuje podmienky, v ktorých zamestnanec skutočne pracuje. Jednorazové meranie nemusí stačiť, ak sa podmienky počas pracovnej zmeny menia. Pri odbornom hodnotení vnútorného pracoviska sa navyše neposudzuje iba teplota vzduchu, ale podľa situácie aj operatívna teplota alebo výsledná teplota guľového teplomeru spolu s relatívnou vlhkosťou a rýchlosťou prúdenia vzduchu.

Čo sa pri meraní teploty na pracovisku vlastne meria?

Najjednoduchší teplomer meria teplotu vzduchu. Tá však nemusí úplne vystihovať tepelnú záťaž, ktorej je človek pri práci vystavený.

Predstavte si dve kancelárie, v ktorých teplomer ukazuje 25 °C. V jednej sedí zamestnanec ďalej od okien, v druhej priamo pri veľkej presklenej ploche vyhriatej slnkom. Teplota vzduchu môže byť rovnaká, podmienky pre človeka však rovnaké byť nemusia.

Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 99/2016 Z. z. preto pri hodnotení tepelno-vlhkostnej mikroklímy pracuje s viacerými faktormi, najmä s:

• teplotou vzduchu,
• strednou teplotou sálania,
• relatívnou vlhkosťou vzduchu,
• rýchlosťou prúdenia vzduchu.

Dôležitým pojmom je operatívna teplota. Zjednodušene vyjadruje spoločný vplyv teploty vzduchu a tepelného sálania okolitých povrchov na človeka. Pri rýchlosti prúdenia vzduchu menšej ako 0,2 m/s alebo pri rozdiele medzi teplotou vzduchu a strednou teplotou sálania menšom ako 4 °C sa dá približne vyjadriť ako ich aritmetický priemer.

Pri záťaži teplom na vnútornom pracovisku sa podľa vyhlášky hodnotí operatívna teplota alebo výsledná teplota guľového teplomeru v spojení s relatívnou vlhkosťou a rýchlosťou prúdenia vzduchu. Samotný údaj z bežného izbového teplomera preto nemusí na odborné posúdenie pracovného prostredia stačiť.

Kde merať teplotu na pracovisku?

Pri orientačnom meraní je dôležité vybrať miesto, ktoré čo najlepšie reprezentuje podmienky zamestnanca pri práci. Teplomer preto nie je vhodné umiestniť jednoducho tam, kde je naň voľné miesto.

Pri výbere miesta treba zohľadniť najmä:

• kde zamestnanec reálne vykonáva prácu,
• či sa v blízkosti nachádzajú vykurovacie telesá alebo technologické zdroje tepla,
• či na pracovisko dopadá priame slnečné žiarenie,
• či je pracovné miesto pri klimatizácii alebo inom zdroji výrazného prúdenia vzduchu,
• či ho ovplyvňujú otvorené brány, dvere alebo okná,
• či sa v blízkosti nachádzajú výrazne teplé alebo studené povrchy.

Ak sú podmienky v rôznych častiach jednej haly alebo prevádzky výrazne odlišné, jedno meranie v strede priestoru nemusí reprezentovať podmienky všetkých pracovníkov. V takom prípade má zmysel sledovať viac reprezentatívnych pracovných miest.

Naopak, orientačné meranie priamo pri radiátore, tesne pod výduchom klimatizácie, na výrazne teplom alebo studenom povrchu či na priamom slnku môže poskytnúť údaj, ktorý nereprezentuje podmienky zamestnanca.

Vyhláška neurčuje jednu univerzálnu výšku, do ktorej sa má pri každom pracovisku umiestniť bežný teplomer. Pri odbornom hodnotení sa postup a umiestnenie meracích prístrojov volia podľa konkrétnych pracovných podmienok a použitej metódy merania.

Pre vnútorné pracoviská, na ktorých sa vykonávajú práce zaradené do tried 1a a 1b, však vyhláška stanovuje aj požiadavku na vertikálny rozdiel: rozdiel operatívnej teploty medzi úrovňou hlavy a členkov nemá byť väčší ako 3 °C.

Ako často merať teplotu na pracovisku?

Jedna hodnota nameraná počas pracovnej zmeny nemusí vystihovať reálne podmienky počas celého dňa. Typickým príkladom sú podkrovné priestory, kancelárie s veľkými presklenými plochami alebo výrobné haly, ktoré sa postupne prehrievajú vplyvom technológie.

Vyhláška preto pri operatívnej teplote pracuje aj s priemernou hodnotou počas pracovnej zmeny. Priemerná hodnota operatívnej teploty sa stanovuje časovo váženým priemerom z operatívnych teplôt počas pracovnej zmeny alebo aritmetickým priemerom hodnôt zisťovaných v intervaloch najviac jednej hodiny.

Ak teda chcete orientačne sledovať, či sa pracovisko počas dňa prehrieva alebo ochladzuje, praktickejší obraz získate z viacerých meraní v priebehu pracovnej zmeny než z jediného údaja napríklad o ôsmej ráno.

Pri orientačnom sledovaní si môžete viesť jednoduchý záznam:

Takýto záznam môže pomôcť identifikovať problém alebo časť pracovnej zmeny, počas ktorej sa podmienky výrazne menia. Orientačný záznam však nenahrádza odborné posúdenie zdravotného rizika, ak je podľa právnych predpisov potrebné.

Kedy nestačí bežný teplomer?

Bežný teplomer je užitočný na orientačné sledovanie teploty vzduchu. Pri niektorých pracoviskách však tepelnú záťaž výrazne ovplyvňujú aj ďalšie faktory.

Jedným z používaných ukazovateľov je výsledná teplota guľového teplomeru. Zahŕňa súčasný vplyv teploty vzduchu, povrchovej teploty okolitých plôch a rýchlosti prúdenia vzduchu. Pri rýchlosti prúdenia vzduchu najviac 0,2 m/s sa podľa vyhlášky číselne rovná operatívnej teplote.

Pri odbornom posudzovaní záťaže teplom sa môže používať aj ukazovateľ WBGT. Vyhláška ho definuje ako výpočtový ukazovateľ tepelnej záťaže určovaný podľa technickej normy alebo obdobnej technickej špecifikácie a odkazuje pritom na STN EN ISO 7243. Ide o ukazovateľ používaný pri hodnotení tepelnej záťaže, nie o údaj, ktorý získate z bežného izbového teplomera.

Požiadavkami na meracie prístroje a metódy merania fyzikálnych veličín charakterizujúcich tepelné prostredie sa zaoberá aj medzinárodná norma ISO 7726:2025. Ide o technickú normu pre meranie tepelného prostredia, nie o náhradu požiadaviek slovenských právnych predpisov.

Pozor na sálavé teplo, priame slnko a vlhkosť

Pri posudzovaní pracoviska môže byť problémom aj situácia, keď samotná teplota vzduchu nepôsobí mimoriadne, ale zamestnanec je vystavený výraznému tepelnému sálaniu.

Pre vnútorné pracoviská s prácami zaradenými do tried 1a a 1b vyhláška okrem maximálne 3 °C rozdielu operatívnej teploty medzi úrovňou hlavy a členkov stanovuje aj tieto požiadavky:

• asymetria teploty sálania od okien alebo iných chladných zvislých povrchov nemá byť väčšia ako 10 °C,
• asymetria teploty sálania od teplého stropu alebo iných vodorovných povrchov nemá byť väčšia ako 5 °C.

Samostatne vyhláška stanovuje, že ožiarenosť hlavy sálavým teplom nesmie byť väčšia ako 200 W/m². Pri priamom slnečnom žiarení cez osvetľovacie otvory má byť vzájomná poloha otvorov, protislnečných clôn a stálych pracovných miest riešená tak, aby počas pracovnej zmeny nebola hlava zamestnanca vystavená priamemu slnečnému žiareniu dlhšie ako desať minút.

Aj relatívna vlhkosť má stanovené prípustné rozpätie. Pri dlhodobej práci je v teplom aj chladnom období prípustný rozsah 30 až 70 %. Ak relatívna vlhkosť na vnútornom pracovisku trvalo prekračuje 90 %, zamestnávateľ musí zabezpečiť účinné opatrenia na jej zníženie.

Samotný údaj „v miestnosti je 26 °C“ preto nemusí na odborné posúdenie pracovného prostredia stačiť.

Orientačné meranie a odborné posúdenie nie sú to isté

Počas mimoriadne teplých dní umožňuje vyhláška na operatívne vykonávanie preventívnych opatrení použiť meteorologické údaje alebo orientačné meranie na pracovisku.

Za mimoriadne teplý deň sa podľa vyhlášky považuje deň, v ktorom teplota vonkajšieho vzduchu nameraná v tieni dosiahne hodnotu vyššiu ako 30 °C.

Orientačné meranie môže firme pomôcť rýchlo identifikovať problém a rozhodnúť o zavedení preventívnych opatrení. Neznamená to však, že bežný teplomer nahrádza odborné posúdenie vo všetkých situáciách.

Dôležité: Orientačné meranie nenahrádza posúdenie zdravotného rizika v prípadoch, v ktorých ho zamestnávateľ musí zabezpečiť podľa právnych predpisov.

Ak je potrebné posúdenie zdravotného rizika a kategorizácia prác, zamestnávateľ ho zabezpečuje v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou (PZS). Pracovná zdravotná služba posudzuje zdravotné riziká z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a na základe posúdenia vypracúva pre zamestnávateľa posudok o riziku s kategorizáciou prác.

Ak teda chcete orientačne sledovať, či sa kancelária alebo prevádzka počas horúčav prehrieva, jednoduché meranie môže byť vhodným prvým krokom. Ak však potrebujete posúdiť zdravotné riziko alebo kategorizáciu práce, treba postupovať podľa príslušných právnych a odborných požiadaviek.

Ako sa posudzuje teplota vonku a čo platí pri poklese pod 10 °C?

Pri vonkajšom pracovisku treba rozlišovať najmä medzi záťažou teplom a záťažou chladom. Pri záťaži chladom sa podľa vyhlášky hodnotí teplota vzduchu korigovaná podľa rýchlosti prúdenia vzduchu. Vietor teda ovplyvňuje hodnotu, podľa ktorej sa záťaž chladom na vonkajšom pracovisku posudzuje.

Ak operatívna teplota na vnútornom pracovisku alebo korigovaná teplota vzduchu na vonkajšom pracovisku klesne pod 10 °C, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi ochranný pracovný odev s potrebnými tepelnoizolačnými vlastnosťami a pracovnú obuv chrániacu pred chladom. Ak rýchlosť prúdenia vzduchu prekračuje 1,8 m/s, tepelnoizolačné vlastnosti odevu sa posudzujú s ohľadom na teplotu vzduchu korigovanú podľa rýchlosti prúdenia vzduchu na pracovnom mieste. Vhodné výrobky nájdete v kategóriách zimné zateplené odevy a zateplená pracovná obuv. Konkrétne ochranné vlastnosti je potrebné vyberať podľa pracovných podmienok a posúdenia rizika.

Ďalšie povinnosti zamestnávateľa pri práci v chlade závisia od konkrétnych podmienok a teploty prostredia. Tento článok sa preto sústreďuje na meranie a hodnotenie teploty na pracovisku; podrobné požiadavky na ochranu zamestnancov pri práci v chlade tvoria samostatnú tému.

S akou hodnotou treba nameranú teplotu porovnať?

Neexistuje jedna univerzálna prípustná teplota platná pre každé pracovisko a každého zamestnanca.

Vyhláška rozdeľuje práce do tried podľa celkového priemerného energetického výdaja pri práci. Sedavá administratívna práca má preto iné požiadavky ako fyzicky náročná manuálna činnosť.

Pri hodnotení nameranej hodnoty treba vedieť, do akej triedy konkrétna práca patrí, a zohľadniť aj to, či ide o teplé alebo chladné obdobie a či sú splnené ďalšie podmienky tepelno-vlhkostnej mikroklímy.

Konkrétne optimálne a prípustné hodnoty pre jednotlivé triedy práce, rozdiel medzi teplým a chladným obdobím a povinnosti zamestnávateľa podrobnejšie vysvetľujeme v článku Teplota na pracovisku: Aké sú štandardy a čo musí zabezpečiť zamestnávateľ?.

Pre podrobnejšie informácie o ochranných vlastnostiach, normách a označovaní jednotlivých druhov OOPP môžete využiť aj sekciu Normy a technické informácie.

Najčastejšie chyby pri meraní teploty na pracovisku

• Jedno meranie počas pracovnej zmeny – najmä ak sa pracovisko počas dňa výrazne prehrieva alebo ochladzuje.
• Meranie na nereprezentatívnom mieste – napríklad priamo pri radiátore, výduchu klimatizácie alebo na slnku.
• Sledovanie iba teploty vzduchu pri výraznom sálaní – napríklad pri peci alebo vyhriatej presklenej ploche.
• Ignorovanie prúdenia vzduchu – klimatizácia alebo vietor môžu ovplyvniť tepelnú záťaž.
• Ignorovanie relatívnej vlhkosti – aj tá patrí medzi faktory tepelno-vlhkostnej mikroklímy.
• Porovnávanie všetkých pracovísk s jedným univerzálnym limitom – prípustné podmienky závisia aj od triedy práce.
• Zamieňanie orientačného merania s odborným posúdením zdravotného rizika.

Čo si z merania teploty na pracovisku zapamätať?

Bežný teplomer je vhodný na orientačné sledovanie, ale podmienky na pracovisku nemožno vždy posúdiť iba podľa teploty vzduchu. Dôležité môžu byť aj tepelné sálanie, relatívna vlhkosť a prúdenie vzduchu.

Meranie by malo čo najlepšie reprezentovať skutočné podmienky zamestnanca a pri premenlivom prostredí treba zohľadniť aj vývoj počas pracovnej zmeny. Pri hodnotení nameraných údajov je zároveň potrebné brať do úvahy druh a energetickú náročnosť vykonávanej práce.

Orientačné meranie môže pomôcť rýchlo identifikovať problém a zaviesť preventívne opatrenia, nenahrádza však odborné posúdenie zdravotného rizika tam, kde ho právne predpisy vyžadujú.

Potrebujete vybaviť zamestnancov pracovnými odevmi, obuvou alebo ďalšími OOPP? Ak máte určené požadované ochranné vlastnosti, normy alebo inú technickú špecifikáciu, pomôžeme vám vybrať vhodné výrobky z nášho sortimentu a pripraviť firemnú ponuku.

Zdroje a právne predpisy

• Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 99/2016 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci
• Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia
• ISO 7726:2025 – Ergonomics of the thermal environment – Instruments for measuring and monitoring physical quantities
• ISO 7243:2017 – Ergonomics of the thermal environment – Assessment of heat stress using the WBGT index