Aké OOPP musí zamestnávateľ poskytnúť zamestnancom

Osobné ochranné pracovné prostriedky patria medzi základné nástroje ochrany zdravia pri práci. Neznamená to však, že každý zamestnanec musí automaticky dostať rovnakú prilbu, rukavice, pracovnú obuv alebo inú výbavu.

Stručná odpoveď: Zamestnávateľ musí bezplatne poskytnúť potrebné a účinné OOPP tým zamestnancom, u ktorých ich vyžaduje ochrana života alebo zdravia. Konkrétny druh OOPP vychádza z posúdenia rizika a hodnotenia nebezpečenstiev pri danej práci. OOPP sa používajú vtedy, keď nebezpečenstvo nemožno vylúčiť alebo dostatočne obmedziť technickými prostriedkami, kolektívnou ochranou alebo organizáciou práce. Zamestnávateľ zároveň musí mať vlastný zoznam poskytovaných OOPP a viesť evidenciu o ich poskytnutí.

Kedy musí zamestnávateľ OOPP poskytnúť?

OOPP nie sú prvým opatrením, po ktorom má zamestnávateľ siahnuť pri každom zistenom nebezpečenstve. Zákon č. 124/2006 Z. z. medzi všeobecné zásady prevencie zaraďuje okrem iného vylúčenie nebezpečenstva, posúdenie rizika, ktoré nemožno vylúčiť, odstraňovanie nebezpečenstva pri zdroji a uprednostňovanie kolektívnych ochranných opatrení pred individuálnymi.

Nariadenie vlády SR č. 395/2006 Z. z. na to nadväzuje priamo: OOPP zamestnávateľ poskytuje vtedy, keď nebezpečenstvo nemožno vylúčiť ani obmedziť technickými prostriedkami, prostriedkami kolektívnej ochrany ani metódami a formami organizácie práce.

V praxi to znamená, že OOPP nemajú nahrádzať vhodné technické alebo organizačné riešenie. Ak možno riziko odstrániť napríklad krytom zariadenia, odsávaním, zábranou alebo iným kolektívnym opatrením, samotné vybavenie pracovníka osobným ochranným prostriedkom nenahrádza takéto opatrenie.

Ako zamestnávateľ určí, aké OOPP sú potrebné?

Základom nie je názov pracovnej pozície ani univerzálny zoznam výbavy pre skladníka, údržbára alebo výrobného pracovníka. Rozhodujú konkrétne nebezpečenstvá a riziká vyplývajúce z práce a pracovného prostredia. Viac o samotnom postupe identifikácie a hodnotenia rizík nájdete v článku Riziká pri práci a ako ich posudzovať.

Pred výberom OOPP musí zamestnávateľ podľa § 4 nariadenia vlády SR č. 395/2006 Z. z. analyzovať nebezpečenstvá, určiť tie, ktoré nemožno dostatočne odstrániť inými opatreniami a môžu ohroziť život alebo zdravie zamestnanca, charakterizovať vlastnosti potrebného OOPP a následne posúdiť, či vybraný prostriedok týmto požiadavkám zodpovedá.

Pri tomto postupe pomáhajú jednotlivé prílohy nariadenia:

• Príloha č. 2 obsahuje zoznam nebezpečenstiev, napríklad mechanické, tepelné, elektrické, chemické alebo biologické nebezpečenstvá, hluk, vibrácie či faktory súvisiace s teplotou a prúdením vzduchu.
• Príloha č. 3 obsahuje zoznam prác, pri ktorých sa poskytujú jednotlivé druhy OOPP. Tento zoznam však nie je uzavretý – OOPP môžu byť potrebné aj pri inej práci, ak nebezpečenstvo nemožno dostatočne odstrániť inými opatreniami.
• Príloha č. 1 uvádza druhy OOPP podľa chránenej časti tela a nebezpečenstiev, pred ktorými majú chrániť.
• Príloha č. 4 obsahuje ďalšie kritériá na hodnotenie a výber konkrétneho OOPP.

Tieto prílohy preto nemožno používať ako jednoduchý checklist v štýle „moja profesia je v tabuľke, takže OOPP potrebujem; nie je tam, takže ho nepotrebujem“. Rozhodujúce zostáva posúdenie skutočných nebezpečenstiev a rizík konkrétnej práce.

Praktická logika výberu je teda:

nebezpečenstvo → posúdenie rizika → potreba osobnej ochrany → požadované ochranné vlastnosti → konkrétny typ OOPP

Medzi fyzikálne nebezpečenstvá uvedené v nariadení patria aj faktory súvisiace s teplotou pracovného prostredia. Problematike konkrétnych teplotných podmienok a povinností zamestnávateľa sa venujeme v článku Teplota na pracovisku: Aké sú štandardy a čo musí zabezpečiť zamestnávateľ?, samotnému zisťovaniu teploty na pracovisku potom v článku Meranie teploty na pracovisku: ako a kde merať správne.

Čo má obsahovať zoznam poskytovaných OOPP?

Zákon č. 124/2006 Z. z. v § 6 ods. 2 písm. a) ukladá zamestnávateľovi vypracovať zoznam poskytovaných OOPP na základe posúdenia rizika a hodnotenia nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia.

Podľa § 5 nariadenia vlády SR č. 395/2006 Z. z. zamestnávateľ v tomto zozname špecifikuje konkrétne typy OOPP, ktoré poskytuje pri jednotlivých prácach. Pri prostriedkoch určených na ochranu pred osobitnými nebezpečenstvami, napríklad rádioaktívnymi alebo karcinogénnymi látkami či infekciou, upraví v zozname aj osobitný režim zaobchádzania.

Právny predpis neurčuje jednu povinnú tabuľkovú šablónu. Pre praktické používanie vo firme však môže byť užitočné evidovať okrem práce a typu OOPP aj nebezpečenstvo, požadovanú ochranu, ochranné vlastnosti, podmienky používania alebo dátum posledného prehodnotenia.

Takto môže vyzerať jednoduchá ukážka:

Ide iba o orientačné príklady vychádzajúce z prílohy č. 3 k nariadeniu vlády SR č. 395/2006 Z. z., nie o univerzálny zoznam výbavy. Konkrétny OOPP musí zodpovedať posúdenému riziku, pracovným podmienkam a vykonávanej činnosti.

Zoznam zároveň nie je dokument, ktorý sa vypracuje raz a zostane bez zmeny. Zamestnávateľ opätovne posudzuje riziká, nebezpečenstvá a vhodnosť OOPP najmä pri zmene technológie, organizácie práce alebo pracovných podmienok, ale aj vtedy, ak sú dostupné účinnejšie technické alebo kolektívne opatrenia či účinnejšie OOPP. Po takomto posúdení musí zoznam prehodnotiť.

Nariadenie vlády č. 395/2006 Z. z. bolo s účinnosťou od 20. novembra 2021 novelizované a zmeny sa dotkli aj jeho príloh. Ak firma používa zoznam vytvorený ešte pred touto novelou a odvtedy ho neoverovala, je vhodné skontrolovať, či zodpovedá aktuálnemu zneniu predpisu, súčasným pracovným podmienkam a aktuálne posúdeným rizikám.

Aké druhy OOPP môže zamestnávateľ poskytovať?

Konkrétny druh závisí od nebezpečenstva, pred ktorým má zamestnanca chrániť. Medzi OOPP patria napríklad prostriedky na:

• ochranu hlavy,
• ochranu zraku a tváre,
• ochranu sluchu,
• ochranu dýchacích ciest,
• ochranu rúk,
• ochranu chodidiel a nôh,
• ochranu tela,
• ochranu proti pádu z výšky.

Samotná kategória výrobku však ešte neurčuje, či je konkrétny produkt vhodný. Ochranné rukavice môžu byť určené napríklad proti mechanickým, tepelným, chemickým, biologickým alebo elektrickým nebezpečenstvám. Podobne sa líšia ochranné vlastnosti obuvi, odevov, ochrany zraku alebo dýchacích ciest.

Ak sa pri práci vyskytuje viac nebezpečenstiev a zamestnanec musí súčasne používať viac OOPP, jednotlivé prostriedky sa musia dať navzájom kombinovať a aj pri spoločnom použití zabezpečovať účinnú ochranu.

Musí dostať OOPP každý zamestnanec?

Nie. Zákon č. 124/2006 Z. z. vyžaduje bezplatné poskytovanie potrebných účinných OOPP zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia. Rozhodujú preto riziká konkrétnej práce a pracoviska.

Zamestnanci vykonávajúci rozdielne práce môžu potrebovať rozdielne typy OOPP a pri niektorých zamestnancoch nemusí z posúdenia rizika vyplynúť potreba žiadneho OOPP. Rovnaký pracovník môže zároveň ochranný prostriedok potrebovať iba pri určitej činnosti alebo pri vstupe do priestoru, kde sa konkrétne nebezpečenstvo vyskytuje.

Rozhodujúcou otázkou preto nie je „Čo musí dostať každý zamestnanec?“, ale „Pred akými nebezpečenstvami a rizikami musí byť tento zamestnanec pri tejto práci chránený?“

Pri externých a agentúrnych pracovníkoch treba rozlišovať konkrétny právny vzťah. Pri zamestnancoch iného zamestnávateľa vykonávajúcich práce na pracovisku zákon ukladá prevádzkovateľovi pracoviska zabezpečiť, aby dostali potrebné informácie a BOZP pokyny platné pre jeho pracovisko. Pri dočasne pridelenom zamestnancovi užívateľský zamestnávateľ počas pridelenia organizuje, riadi a kontroluje jeho prácu a zaisťuje BOZP rovnako ako ostatným zamestnancom.

Kto OOPP platí?

Potrebné účinné OOPP poskytuje zamestnávateľ bezplatne. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z. zároveň vedie evidenciu o ich poskytnutí.

Náklady spojené so zaisťovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci znáša zamestnávateľ a nesmie ich presunúť na zamestnanca. Národný inšpektorát práce zároveň pri výbere OOPP upozorňuje, že kritériom nie je samotná cena, ale najmä vhodnosť prostriedku pre konkrétnu prácu, účinná ochrana a splnenie požadovaných vlastností.

Je pracovný odev automaticky OOPP?

Nie. Nariadenie vlády SR č. 395/2006 Z. z. výslovne uvádza, že bežný pracovný odev, uniforma a obuv nie sú samy osebe OOPP. Aby bol odev osobným ochranným pracovným prostriedkom, musí byť určený na ochranu bezpečnosti a zdravia zamestnanca pred konkrétnym nebezpečenstvom.

To však neznamená, že zamestnávateľ nikdy neposkytuje bežný pracovný odev alebo obuv, ktoré nie sú OOPP. Zákon č. 124/2006 Z. z. v § 6 ods. 3 písm. a) stanovuje bezplatné poskytovanie pracovného odevu a pracovnej obuvi zamestnancom, ktorí pracujú v prostredí, kde odev alebo obuv podliehajú mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu znečisteniu.

Nariadenie vlády SR č. 395/2006 Z. z. zároveň v § 2 ods. 5 stanovuje poskytovanie pracovného odevu alebo pracovnej obuvi zamestnancovi pracujúcemu v takomto prostredí, ak sa odev alebo obuv stanú nepoužiteľné za čas kratší ako šesť mesiacov.

Rozdiel medzi bežným pracovným oblečením a ochranným odevom je preto dôležitý nielen pri nákupe, ale aj pri určovaní povinností zamestnávateľa.

Aké požiadavky musí spĺňať poskytovaný OOPP?

Nariadenie vlády SR č. 395/2006 Z. z. vyžaduje, aby poskytovaný OOPP spĺňal požiadavky osobitných predpisov. Kľúčovým európskym produktovým predpisom je nariadenie (EÚ) 2016/425 o osobných ochranných prostriedkoch, ktoré upravuje požiadavky na OOP uvádzané na trh, posudzovanie zhody a kategórie rizika I, II a III.

OOP musí spĺňať príslušné požiadavky na zhodu a označenie CE. Samotné označenie CE však ešte neznamená, že je konkrétny výrobok vhodný pre každé pracovisko alebo každé riziko. Zamestnávateľ musí posúdiť, či poskytuje účinnú ochranu, zodpovedá pracovným podmienkam, vyhovuje ergonomickým požiadavkám a zdravotnému stavu zamestnanca a sám nezvyšuje riziko.

Príloha č. 4 k slovenskému nariadeniu upozorňuje aj na praktické nedostatky, ktoré môžu ochranný účinok znížiť – napríklad nevhodný výber, nesprávne používanie, nevhodné prispôsobenie používateľovi, nepohodlie, znečistenie, opotrebenie či poškodenie. Pri výbere a používaní preto treba rešpektovať aj pokyny výrobcu, určený rozsah použitia, kontrolu stavu a včasnú výmenu.

Podrobnejšie informácie o normách, označeniach a ochranných vlastnostiach jednotlivých druhov OOPP nájdete v sekcii Normy a technické informácie.

Nestačí OOPP iba kúpiť a odovzdať zamestnancovi

Povinnosti zamestnávateľa nekončia nákupom a podpisom výdajky. Podľa § 6 nariadenia vlády SR č. 395/2006 Z. z. musí zamestnávateľ na základe závažnosti a dĺžky pôsobenia nebezpečenstva, charakteru práce a pracoviska a vlastností a účinnosti OOPP určiť podmienky jeho používania, najmä dobu používania.

Zamestnanca musí zrozumiteľne oboznámiť s nebezpečenstvami, pred ktorými ho OOPP chráni, poučiť ho o správnom používaní a podľa potreby zabezpečiť aj praktický výcvik. Zamestnancom musí sprístupniť aj informácie, ktoré potrebujú na používanie príslušných OOPP.

Podľa § 6 ods. 5 nariadenia zamestnávateľ zabezpečuje udržiavanie OOPP najmä čistením, opravou a výmenou. Zákon č. 124/2006 Z. z. mu zároveň v § 6 ods. 2 písm. c) ukladá udržiavať OOPP v používateľnom a funkčnom stave a dbať o ich riadne používanie.

Neexistuje pritom jeden univerzálny interval, po ktorom sa všetky OOPP automaticky vymieňajú. Dobu a podmienky používania treba určovať podľa konkrétneho prostriedku, rizika, pracovných podmienok a pokynov výrobcu. Podrobnejšie kritériá výmeny a vyradenia jednotlivých ochranných prostriedkov vysvetľujeme v článku Ako často meniť OOPP: odevy, obuv, rukavice a prilby.

OOPP má v zásade používať jeden zamestnanec. Ak okolnosti vyžadujú spoločné používanie jedného prostriedku viacerými pracovníkmi, zamestnávateľ musí prijať opatrenia, aby tým nebola ohrozená ich bezpečnosť alebo zdravie a aby bol prostriedok dostupný vždy, keď je potrebný.

Čo ak zamestnanec OOPP nepoužíva?

Povinnosti nemá iba zamestnávateľ. § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 124/2006 Z. z. ukladá zamestnancovi používať určeným spôsobom pridelené OOPP.

Nariadenie vlády SR č. 395/2006 Z. z. ďalej stanovuje, že poskytnutý OOPP musí zamestnanec používať určeným spôsobom, na určené účely, po celý čas trvania nebezpečenstva a v súlade s pokynmi na používanie.

Zároveň nestačí, aby zamestnávateľ OOPP iba vydal a jeho ďalšie používanie nekontroloval. Zákon mu ukladá dbať na riadne používanie OOPP a nariadenie vyžaduje aj poučenie zamestnanca o ich správnom používaní.

Ak je teda konkrétny OOPP potrebný na ochranu pred existujúcim rizikom, jeho svojvoľné nepoužívanie nemožno považovať za náhradu určenej ochrany. Konkrétne pracovnoprávne následky porušenia povinností závisia od okolností prípadu a presahujú tému tohto článku.

Čo si z poskytovania OOPP zapamätať?

Neexistuje jeden univerzálny balík OOPP, ktorý musí zamestnávateľ automaticky poskytnúť každému pracovníkovi. Východiskom je posúdenie rizík a identifikácia nebezpečenstiev, ktoré nemožno dostatočne odstrániť technickými, kolektívnymi alebo organizačnými opatreniami.

Zamestnávateľ následne určí potrebné ochranné vlastnosti, vyberie vhodné OOPP, uvedie konkrétne typy vo svojom zozname, poskytne ich dotknutým zamestnancom bezplatne a vedie evidenciu o ich poskytnutí. Povinnosti pokračujú aj počas používania – OOPP musí zostať funkčný, správne používaný, udržiavaný a podľa potreby opravený alebo vymenený.

Potrebujete zabezpečiť OOPP pre zamestnancov? Ak máte určené riziká, požadované ochranné vlastnosti, normy alebo inú technickú špecifikáciu, pomôžeme vám vybrať vhodné výrobky z nášho sortimentu a pripraviť firemnú ponuku.

Potrebujete si pripraviť vlastný zoznam? Stiahnite si vzor zoznamu OOPP v Exceli.

Zdroje a právne predpisy

• Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
• Nariadenie vlády SR č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie OOPP
• Národný inšpektorát práce – Poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov
• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/425 o osobných ochranných prostriedkoch
• Národný inšpektorát práce – Dočasné pridelenie